PRÍPAD ČÍSLO 8 ( Duch v chate )
PRÍPAD ČÍSLO 8
Tento prípad sa stal konkrétne mne, keď som ešte nevedel dobre pracovať s energiami ani moc dobre komunikovať so sprievodcom. Bol som so svojou priateľkou na jednej chate v zime na týždeň si oddýchnuť. Hneď prvý deň sa nám tam zapáčilo a deň ubehol veľmi rýchlo. Na druhú noc sa však začali diať zvláštne veci. Chata mala aj jedno poschodie s jednou izbou. My sme ležali dole a chceli sme zaspať. Z ničoho nič bol počuť dupot po schodoch, ktorí znel ako ťažká chôdza. Vstal som z postele otvoril dvere ku schodom a zrazu nastalo ticho a nikde som nikoho nevidel. Išiel som si naspäť ľahnúť no o chvíľu sme to počuli zase. Chvíľu nato bolo počuť kroky v izbe nad nami. Nemusím asi spomínať, že sme sa moc nevyspali. Tretí deň dopadol úplne rovnako. Na štvrtý deň sme sa s toho išli poprechádzať a vyvetrať našu myseľ. Keď opäť nastala noc a mohlo byť tak 23 hodín zo sekundy na sekundu sa rozhorel krb ako keby som do pahreby nalial alkohol a zapálil. Podotýkam, že bol zhasnutý než sa to stalo. V kuchynke sa zapínalo a vypínalo svetlo na čo som sa už nahneval až zo mňa vybehla veta :,, Choď preč a daj nám pokoj!“ Potom to utíchlo a my sme sa upokojili a ľahli si.
Ani na piatu noc náš návšteva nezvaného hosťa neminula. To sme sa však rozhodli spať hore dúfajúc, že sa tam neodváži a bude konečne ticho. Na nešťastie sme dúfali zle. Opäť sme počuli kroky na schodoch hoci som mal z postele na ne dobrí výhľad. Navyše som počul aj dýchanie čo bolo skutočne nepríjemné a naháňalo nám to husiu kožu. O chvíľu začal znieť zvláštny zvuk niečo ako alarm asi tak štyri chatky od nás. Po neustálom hučaní alarmu som vstal a išiel sa pozrieť von čo sa deje. Keď som prišiel ku dverám zistil som, že som zabudol zamknúť. Ako náhle som to urobil alarm okamžite prestal. Bolo to naozaj zvláštne. Keďže sme tam mali byť už poslednú noc snažil som sa spojiť so sprievodcom čo sa mi našťastie nakoniec podarilo, ale trvalo mi to oveľa dlhšie než ako sa spájam dnes. Poprosil som ho nech tú entitu čo tu straší odprevadí nakoľko som to ja ešte vtedy nevedel. Našťastie posledná noc už bola pokojná, a keď sme ráno odovzdávali kľúče späť majiteľke so slovami, že sme tam započuli nejaké zvláštne zvuky priznala, že sme neboli prvý. Pred pár rokmi jej zomrel manžel, ktorí tú chatu vlastnoručne postavil a mal to tam veľmi rád. Jeho duša sa zrejme držala tohto miesta, lebo k nej mala silný citový vzťah. No i tak sem duše nepatria a musia ísť ďalej.